MOMO
Za Očami
© 2013 Nedám sa okoňovať Records
„Ani po tretíkrát som to nepremyslel nejak extra“
Toto Momo sám priznáva hneď skraja svojho tretieho albumu Za očami a lepšie by to nikto nevystihol. Sebareflexia je síce pekná vec, ale zoberme to radšej pekne poporiadku – po jednotlivých častiach, ktoré spolutvoria každý rapový album: technika rapu, texty a hudby.
Momo je technicky čoraz vyššie, vycibril flow, artikuláciu, ide do skladieb s vervou. Darí sa mu preniesť určitú emóciu i strhnúť poslucháča. Nerapuje monotónne ani mľandravo. Plus má výrazný hlas a vie s ním narábať. Prečo však plytvá talentom na také ošúchané témy, je záhadou. Ako pri väčšine počinov domácej scény vydaných tento rok aj tu je pes zakopaný v témach. Album je až na pár výnimiek tematicky „momotónny“, Stratená Rovnováha spred dvoch rokov obsahovala menej textových „vypchávok“ než aktuálny počin. Sociálne kritické texty, a témy, ktoré oslovili aj obyčajných ľudí, nielen fanúšikov rapu, mohli pokračovať – alebo že by sa situácia u nás natoľko zmenila k lepšiemu?
Pár zaujímavých tém sa nájde aj Za očami, ale mohlo byť lepšie spracovaných. Je jasné, že niekomu sa páči rap o rape, battle rýmy, 1000-krát predtým povedané „veľké pravdy“ či neustále presviedčanie o kvalite. Vezmúc však v úvahu, že ide o tretí raperov počin, pričom Momo už sebe, hejterom i fanúšikom svoje kvality dokázal doterajšou tvorbou, niektoré zvolené témy na novom albume môžu vyznieť ako mlátenie prázdnej slamy. Ak by sa tracklist preriedil, bolo by z toho skvelé EP, takto je to iba ďalší slovenský rap album s pár žiarivými výnimkami. Prísnejšia selekcia trackov na albume, je ale problém väčšiny CZ-SK releasov.
Silná zostava hostí ako Strapo, Ektor, Dame, Čistychov, Separ, Slipo, Ego nevdojak navádza očakávať excelentné skladby – klasiku, na ktorú sa nezabudne ani po rokoch. No nie v každom prípade to tak vypálilo. Hostia dali buď štandardne dobre, priemer alebo podpriemer – refrén od jedinej ženy v zostave, Sandry, akoby vypadol z úplne iného albumu. Perly ako "Vrchnosť a lúza, "Ilúzia slobody" či "Dom za Váhom" z predošlého albumu sa nekonajú. Ale bez obáv, pár podobných chuťoviek nájdete aj tu. Opäť však záleží iba na tom, čo vlastne od rapu čakáte a prečo ho počúvate.
Produkcie sú moderné, rôznorodé a spája ich spoločná potemnelá atmosféra, dalo by sa povedať až skoro francúzskeho štýlu. Pri výbere beatov mal Momo veru šťastnú ruku. Najväčší počet hudieb dodal Infinit, na druhom mieste Mugis a svojou kvalitnou trochou prispeli i Deryck, Smart, Maiky Beatz, Emeres, G-bod a Kenny Rough. Práve Kennyho samplovaný old school či Emeresov „banger amerického strihu“ trochu vybočujú z celkového vyznenia albumu. Aby sme nezabudli na posledného hosťa – je ním DJ Spinhandz, ktorý vhodným výberom wordcuts vylepšil záver skladby "Jebnutý Momo".
Ostáva ešte pripomenúť single, ktoré albumu robili promo: "Pýcha" s toľko diskutovaným featom od Ega, "Idem za seba" a hlavne "Majster slova" a "Hadie oči", opatrené aj videoklipmi. Cover je vo svojej čiernobielej jednoduchosti príjemnou zmenou po predošlom „prefarbičkovanom“ plagáte ako k béčkovému filmu. Celkovo sa tomuto albumu okrem už spomínaných tém nedá veľa vytknúť, formálne je všetko na vysokej úrovni, obsah však hodnotenie ťahá dolu. Určite sa ocitne vo väčšine rôznych Top 10 rebríčkoch za rok 2013, no na ktorom mieste sa ocitne vo vašom súkromnom výbere záleží iba na vás.