Dávid zo Senca

David zo Senca patrí nepochybne medzi žijúce legendy domácej hip-hopovej scény. Jeden z prvých dídžejov, ktorý túto muziku začal ´púšťať´ medzi ľudí je zároveň ´duchovným otcom´ známeho projektu "Zvuky ulice", vrámci ktorého dáva pristor na prezentáciu mladým, ambicióznym skupinám a intepretov vrámci daného žánru.

Začínal ako viac-menej klasický dídžej. S rapom a hip-hopom sa prvýkrát dostal do kontaku v roku 1988. Následne na to začal spolu s DJ Gabom, dnes členom formácie Trosky produkovať prvé vlastné skladby - ktoré v tom období predstavovalo rapovania v tom čase ešte takmer výlučne v angličtine) do ´ukradnutých´ loopov známych intepretov. 

V období, keď uzrela svetlo sveta na vlastné níklady a na demokazetách distribuvaná výberovka "Senecký street sound" už David postupne upúšťal od anglickej lyriky a postupne prechádzal na slovenčinu (dnes je tvrdým zastáncom slovenských textov). Zlom nastal v roku 1993, keď jeho vtedy domovská formácia Geto Gangx3 ´vypustila´ do sveta skladbu s názvom "Politik", ktorú možno považovať za prvý skutočne slovenský hip-hopový počin, ktorý inšpiroval mnohé vtedy ešte iba rodiace sa formácie...Pôvodne sa uvažovalo o vydaní albumu, ohlásili dokonca i potenciálny vydavateľia, no tí z chlapcov chceli mať skôr ´cvičené opice´, sústreďujúci sa na remuxy, či pesničky o prezervatívoch, tak z toho nakoniec zišlo.

V nasledujúcich rokoch sa stala známa jeho spolupráca s kapelou Žuzuleta. V roku 1996 vydáva (opäť na vlastné tričko) druhú kazetu "Zvuky ulice", ktorú možno považovať za jednoznačne najklasickejší počin svojho druhu na Slovensku. 

O tro roky neskôr uzrelo pod visačkou vyudavateľstva Monitor EMI svetlo sveta tretie pokračovanie "Zvukov...", album, ktorý na domácej scéne vyvolal nejednu polemickú reakciu (pôvodne malo o jeho vydanie záujem vydavateľstvo Universal, no David sa nakoniec rozhodol pre Monitor, ktorý mu podľa jeho slov ponúkol najväčšiu slobodu).

Davidovú prítomnosť na nedávnej rap/hip-hop párty (ktorej sa zúčastnil na pozvanie domácej dídžejskej legendy Tibora ´Apu´ Egryho, ktorý bol zároveň patrónom podujatia) v košickom klube Vitriol sme využili na nasledujúci rozhovor.


Myslím, že moja úvodná otázka ohľadom stavu, v akom sa nachádza domáca hip-hopová scéna je namierená na toho najkompetentnejšieho...

"Ťažko je mi to hodnotiť nejako globálne, každý má na to svoj názor, každý to vidí inak. Inak si ale myslím, že sa to stále zlepšuje. Čo mi však na tunajšej scéne osobne vadí je neprofesionalita, respektíve nízka úroveň kapiel. Zatiľ čo v iných štátoch má kvalita produkcie domácich kapiel stúpajúcu tendencie, u nás to ide akosi pomaly. Mnohí tunajší intepreti sú ešte iba v štádiu akýchsi ´napodobenín´. Skrátka, zatiaľ to ešte nie je vyprofilované."

Ako si spokojný z dopadom zatiaľ poslednej časti kompilácie "Zvuky ulice"? Zrejme som nebol sám, koho poriadne prekvapilo, že pod visačkou veľkého vydavateľstva uzrel svetlo sveta počin, o ktorom už muselo byť dopredu jasné, že ho budú z pochopiteľných príčin tunajšie rádia ignorovať...

"Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že nešlo o nejaký výsledok dvojtýždňového snaženia, ale išlo o dlhodobejší proces. Už predchádzajúce časti kompilácie "Zvuky ulice" som ponúkal rôznym vydavateľom, no v tom období bola väčšina z nich z tej muziky viac-menej ešte dosť šokovaná. Trvalo dosť dlho, kým si vlastne uvedomili, aké zázemie má táto scéna. Tak sa stalo, žed ma jedného dňa oslovili s tým, že či mám niečo nové a ak áno, nech im to prinesiem vypočuť. Tak som im pustil nejaké nahrávky a oni, teda Monitor súhlasil, že to vydá. Najväčšou výhodou bol fakt, že som sa s vydavateľom dohodol na tom, že do tých nahrávok, rovnako, ako i do koncepcie obalu a tak absolútne nebude zasahovať. Dostali do rúk de facto hotový produkt, ktorí len ´rozmnožili´ a vydistribuovali."

Predajnosť albumu však vzhľadom na to, že sa tie pesničky v rádiách nehrali však musela byť minimálna...

"Ak to vezmeš práve z tohoto pohľadu, že sa to nikde nepúšťalo, tak tá predajosť bola, myslím si, dosť dobrá. Dokonca sme predali viac kusov nosičov, ako niektorí domáci intepreti, nominovaní na Grammy, či spievajúce modelky...To je úspech, nie?"

Aj napriek tomu, že že v prípade hip-hopu môžeme hovoriť o žánri, vrámci ktorého si jeho intepreti príliš vo svojich výpovediach nekladú servítky pred ústa, nemáš pocit, že na album ,ktorý sa len tak hemží vulgarizmami jednoducho ešte tunajší poslucháč nie je pripravený..? Okrem toho, občas mám pocit, že mnohé z tunajších kapiel jednoducho chcú mať v textoch nadávky stoj, čo stoj...

"Vieš, trošku mi vadí, keď ľudia podľa jednej-dvoch kapiel posudzujú celú scénu. Vezmi si, že v prípade "Zvukov ulice" ide o výberovku a vrámci toho musíš vnímať každú kapelu, či intepreta zvlášť. Máš skladby, kde nie je ani jedna nadávka, no nájde sa kapela, ktorá ich má v jednej skladbe ´stopäťdesiat´... Každá kapela píšed skladby podľa toho, ako to cíti, rovkano to platí aj o textoch, v ktorých sa odzrkadľuje individuálny pohľad na svet toho, či onoho autora."

Napriek tomu neviem pochopiť, prečo sa členovia mnohých tunajších spolkov chcú za každú cenu tváriť ako ´gangstri´ - akoby každý z nich vyrastal v černoškom gete... Osobne si myslím, že pokiaľ má niekto ambície vystihnúť skutočný obraz ´slovenskej ulice´, tak týmto štýlom bude pôsobiť skôr smiešne... Sorry, ale miestami mi to pripadá, ako by tí mladíci vyrastali prinajmenšom v Brooklyne...Aspoň sa teda tak tvária.

"Pozri, v roku 1990 som s kamarátmi založil kapelu s názvom Geto Ganx3, ktorej existencia skončila v 1994-om. Skrátka, rozhodol som sa od tohoto názvu upustiť, pretože výraz ´gangster´dovtedy vyjadroval čosi úplne iné. Potom, keď tu nastúpili skutoční gangstri-mafiáni to pre mňa prestalo byť zaujímavé, pretože moje vnímanie ´gangsterizmu´ bolo založené skôr na slovnej báze, ako nejakej ´pištoľníckej´... Ani tomto prípade by som tento problém neglobalizoval, opäť treba posudzovať každého intepreta osobitne. Viem, že tuto v Košiciach dosť fičia všakovaké modifikácie slova gangster, no u nás je situácia úplne iná."

Aký je tvoj nzáor napríklad na formáciu Trosky, kapelu, ktorá ma zo všetkých reprezentantov domácej hip-hopovej scény asi najlepšie renomé?

"Myslíš, že Trosky majú naozaj až tak dobre renomé? Podľa môjho názoru si ten celý rozruch okolo kapely vytvárajú skôr sami."

Čo však takí N.N.P.? Ich rap bol podľa mnohých minimálne an európskej úrovni..

"Čo sa týka N.N.P., v ich prípade nešlo o slovenský rap. Ja som zastáncom, aby domáce kapely spievali v rodnom jazyku, inak to nemá význam. Ak chceš prostrdníctvom textu ľuďom čosi zdeliť, tak ti jednoducho musia rozumieť." 

Aj napriek tomu, že si známy svojimi ´antikomerčnými´ postojmi, v minulosti sa v médiách objavili nejaké články, v ktorých ti vyčítali účasť na niektorých silnou komerciou zaváňajúcich akciách...

"Išlo o jediný jeden článok od človeka, ktorý to už viac-menej oľutoval. Písal o mne bez toho, že by ma vôbec poznal.Išlo o dosť skreslené informácie. Ja ale necítim potrebu tieto záležitosti nejako uvádzať na pravú mieru. Tí, ktorí ma poznajú vedia, o čo ide... Každú vetu, ktorú dotyčný v tom článku napísal mu viem vyvrátiť... Medzičasom som sa s tým človekom dokonca stihol zoznámiť."

Vnímaš hip-hop vyslovene iba po hudobnej stránke, ale v tvojom prípade reprezentuje aj určitu životnú filozofiu?

"Ja to nevnímam nejako filozoficky. Všetko je to v prvom rade o prirodzenosti a úprimnosti. Skrátka, že sa človek správa a vyjadruje tak, ako to naozaj cíti."

Dosť podstatnú úlohu však nepochybne zohráva aj imidž, ktorý z hip-hopu urobil viac-menej masovú záležitosť...

"Priznával, laici to takto môžu vnímať. Kto si však vypočuje moje skladby pochopí, že ja sa veľmi nestotožňujem s tými všakovakými ´kvázirepákmi´, ktorí sa tu v poslednom období vyrojili, ako huby po daždi. Každému človeku to však dáva čosi iné. Ja osobne to vnímam ako akési štúdium - snažím sa počúvať čo najviac muziky a jej prostredníctvom neustle spoznávať čosi nové... To, že mnoho ľudí, ktorí chodia na tieto akcie sú iba obyčajní imidžisti, s tým prosto nič nenarobíš, s takýmito záležitosťami sa stretneš vrámci akéhokoľvek žánru."

Úprimne, nie je ti tak trochu ľúto, že v našich zemepisných šírkach je hip-hop vnímaný skôr ako záležitosť tínedžerov..?

"Samozrejme, že i je to ľúto a aj to jej jednou z príčin, prečo moje skladby ostávajú nepochopené...Ide totiž o veci určené skôr pre ľudí s ´iným´, než tínedžerským myslením."

Koľko percent tvoria tí ´iní´...

"Kurevsky málo (smiech)."

Ako vnímaš vlastne akcie ako je tá tá dnešná, kde zrejme musíš chodiť s vedomím, že sa tu bude hrať komerčná muzika - pre decká zbláznené do Eminema a podobných ´týpkov´?

"Na akciách ako je tá dnešná fungujem vyslovene iba ako dídžej, ktorý púšťa veci, ktoré sa páčia v prvom rade jemu. Pravdu povediac, ja vlastne ani presne neviem, čo mám na takýchto akciách hrať. Eminema sa odomňa dnes ťažko ľudia dočkajú, pretože žiadneho nemám... Na druhej strane, taký Wu Tang Clan v archíve mám aj napriek tomu, že ide o komerčnú kapelu...."

Znamená to teda, že sa istým spôsobom musíš prispôsobiť...

"Je to tu skurvené (smiech). Pozri, ak hrám v nejakom klube, kde mám svoje pravidelné týždenné, či mesačné sety, ako to bolo kedysi napríklad v bratislavskom U-čku, tak sa snažím si to svoje publikum postupne ´vychovávať´. Na prvej akcii povedzme budem mať v playliste prevažne komerčnejšie záležitoti ako Wu Tang Clan a podobne. Na druje akcii ale už od týchto kapiel zaradim menej známe a zväčša i menej komerčné skladby, no a na tretej si už môžem dovoliť hrať úplne neznáme kapely... Ak však ideš hrať ´jednorázovku´, tak ťažko môžeš niekoho vychovávať..."

Človek by si myslel, že človek, ktorého v danom žánri u nás možno istým spôsobom považovať za legendu, môže mať isté privilégiá...

"Máš pravdu, no u nás neplatí takmer nič. Ja som ale raz taký - nebudem hrať niečo, čo sa mi nepáči iba kvôli tomu, že sa to páči väčšine..."

Tak ma napadá... Mnohoi laikov vlastne ani nevie, aký je rozdiel medzi rapom a hip-hopom...

"(smiech) Tak toto je naozaj záležitosť, na ktorú má mnoho ľudí rôzne názory. Poznám človeka, ktorý by ti povedal, že hip-hop je taký rýchlejší (smiech)... To je samozrejme totálna hlúposť. Rap, je vyslovene iba druh muziky, zatiaľ čo v prípade hip-hopu môžeme hovoriť o samostatnej kultúre, ktorá v sebe združuje rap, graffity, break-dancing a dídžejing. Ak sa pozrieš na obal albumu "Zvuky ulice", všetky tieto štyri hlavné ´odvetvia´ hip-hopu sú na ňom vyobrazené. Samozrejme, okrem nich je tu aj množstvo ´podskupín´, ale, ako vravím, tieto štyri sú základné. Pozri, napríklad ´troskáč´by ti povedal, že hip-hop, to je tan ozajstný, skutočný rap, zatiaľ čo ´obyčajný´rap - to sú ľudia ako Eminem, či Snoop... Takisto totálna blbosť."

Predstav si situáciu, že by za tebou prišli ľudia z veľkého vydavateľstva a pod ´hrozbou´ obrovského honoráru by chceli, aby si skoncipoval skutočne slovenský hip-hopový album... Myslím, žiaden extreém-ani rehnaná komercia, ani underground...

"Po vydaní "Zvukov ulice" za mnou došli ľudia z istého hudobného vydavateľstva s tým, že by si ma vedeli predstaviť ako slovenského Eminema. Iba som vybuchol smiechom...Ja nikdy nerobím veci, ako sa vraví, na zakázku. Ak niečo chcem ponúknuť vydavateľovi - tak vo forme hotového produktu, za ktorým si stopercentne stojím a na ktorom nemienim nič meniť. Skrátka, robím si veci vždy po svojom, to je všetko."

Máš popri dídžejingu aj nejaké ´civilné´ zamestnanie?

"Áno, tento rok som si už musel nájsť nejakú prácu. Muzika je dosť stratová záležitosť a pokiaľ si chcem zachovať vlastný ksicht a robiť muziku tak, ako to chcem bez toho, že by som sa niekomu musel prispôsobovať, musím mať jednoducho popri hudbe aj nejaký ´normálny´džob. Aby som raz náhodou nepodľahol tylakom a naozaj sa nezačal kvôli peniazom pohrávať s myšlienkou, že by zo mňa ten slovenský Eminem naozaj mohol byť (smiech). Je to taká, povedal by som, prevencia (smiech)." 

www.youtube.com/watch?v=sXfRRq9qgXU